Ozón bol objavený v roku 1785 holandským fyzikom – Martinus Van Marum (1750-1837). Nemecký chemik Christian Friedrich Schönbein (1799-1868) ho v máji 1840 syntetizoval.

V roku 1870 sa ozón využíval v terapii na očistenie krvi. Dr. Charles a J. Kenworth v roku 1885 referovali o použití ozónu pre terapeutické účely.

Prvé ozónové prístroje vznikli v Nemecku v roku 1857, a dal si ich patentovať Werner von Siemens. V roku 1856, len 16 rokov po jeho objave, bol ozón prvýkrát použitý v prostredí zdravotnej starostlivosti pre dezinfekciu a sterilizáciu operačných sálach chirurgických nástrojov.
(Chemical Technology Encyclopedia; Barnes & Noble 1968 vol 1 pp 82-3)

Na konci 19. storočia sa ozón používal na dezinfekciu pitnej vody baktérií a vírusov bol dobre zostavený v kontinentálnej Európe.
(Suchkov BP (June 1964). “[Study of the Ozonization of Drinking Water Containing Pathogenic Bacteria and Viruses]” (in Russian). Gig Sanit 29: 22–9)

V roku 1892 ca v The Lancet publikoval článok, ktorý popisuje podanie ozónu pre liečbu tuberkulózy.The Lancet je týždenník, recenzovaný časopis všeobecného lekárstva.
Je vydávaný v Londýne, New Yorku, a Beijingu.
(The Internal Administration of Ozone in the Treatment of Phthisis”. Lancet II: 1180-1181. 1892.)

V roku 1896 si ozónový prístroj patentoval Nikola Tesla a v roku 1900 si založil firmu Tesla Ozone Co, kde predával ozónové prístroje lekárom. Niektoré Teslove ozónové prístroje pracujú dodnes.

V roku 1902 bol publikovaný článok, ktorý sa venoval úspechom ozónovej liečby pri chronických zápaloch v strednom uchu ozónom.
(Stoker, G (1902). “Ozone in Chronic Middle Ear Deafness”. Lancet II: 1187-1188.)

Počas prvej svetovej vojny sa využíval na dezinfekciu rán.
( Stoker, George (1916). “The Surgical Uses of Ozone”. Lancet II: 712.)

V Nemecku 4 000 kliník, ktoré používajú ozón. V Európskej únii je aplikácia ozónu tak vyvinutá, že napríklad v Taliansku sa vyučuje ako jeden z predmetov na lekárskych fakultách. Táto metóda je uznávaná v USA a certifikovaná v 13 štátoch, veľmi rozšírená je aj v Kanade.

Pri ozónoterapii sa využívajú terapeutické účinky zmesi ozon-kyslík v bezpečných koncentráciách. Kyslík môže byť ozónom dodaný do bunky v rôznych formách. Každá bunka, ktorá sa sá esťe zachrániť potrebuje kyslík. Ozón sa do nej dostane v koncentráciách, ktoré sú minimálne a povolené európskymi normami. Pri styku s bunkou sa ozón rozštiepi sa na dva kyslíky a vydá 142 joulov energie a dodá bunke aj energiu aj kyslík.